Support

Lorem ipsum dolor sit amet:

24h / 365days

We offer support for our customers

Mon - Fri 8:00am - 5:00pm (GMT +1)

Get in touch

Cybersteel Inc.
376-293 City Road, Suite 600
San Francisco, CA 94102

Have any questions?
+44 1234 567 890

Drop us a line
info@yourdomain.com

About us

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetuer adipiscing elit.

Aenean commodo ligula eget dolor. Aenean massa. Cum sociis natoque penatibus et magnis dis parturient montes, nascetur ridiculus mus. Donec quam felis, ultricies nec.

História

Budova Caraffovej väznice je národnou kultúrnou pamiatkou. Po jej rekonštrukcii na galériu, priťahuje nielen záujemcov o výtvarné umenie, ale aj milovníkov histórie. Svoje meno dostala po generálovi Antoniovi Caraffovi, ktorý sa podpísal pod jednu z najkrvavejších kapitol v histórii mesta, známej ako Prešovské jatky. Roku 1687 dal v Prešove popraviť 24 uhorských mešťanov a šľachticov obvinených z údajného sprisahania proti cisárovi Leopoldovi I.

Caraffova väznica bola postavená začiatkom 16. storočia na parcele, ktorú mesto kúpilo od maliara Petra Molera. V prednej časti tejto parcely, mesto zrekonštruovalo maliarov dom na novú mestskú vináreň. Dnes v tejto budove sídli radnica. Caraffova väznica bola postavená v tom čase, v zadnej časti stredovekej parcely, ako skladisko pre potreby vinárne. Počas svojej vyše päťstoročnej histórie budova plnila rôzne funkcie. Archívne pramene uvádzajú, že v budove bola aj úschovňa mestských mier a váh, neskôr zbrojnica. Z roku 1864 sa zachoval návrh prestavby budovy na mestskú väznicu. Navrhnutých bolo päť ciel na prízemí. V miestnosti prístupnej len zhora, v tzv. bunkri, malo byť obecné väzenie, vedľa cela pre ženy a nasledovali tri ďalšie. Byt pre žalárnika bol navrhnutý na samom konci budovy z jej východnej strany. Podľa architektonicko – historického pamiatkového výskumu z roku 2007, ktorý uskutočnila PhDr. Darina Petranská, sa však niektoré navrhované stavebné úpravy nepotvrdili napr. vytvorenie vstupu do tzv. bunkra. Z dobových fotografií na prelome 19. a 20. storočia budova slúžila aj obchodníkom, ktorých malé obchodíky sú pričlenené k jej múrom na Floriánovej ulici. Začiatkom 20.storočia sa v budove uchovával mestský archívny materiál. V roku 1930 bola postavená nová administratívna budova medzi hlavnou budovou radnice a Caraffovou väznicou. Z roku 1955 je známy projekt úpravy Caraffovej väznice na mestský archív. Po realizácii úpravy bolo poschodie budovy pričlenené k radnici ako mestský archív a registratúra. Roku 2007 bol objekt vyprázdnený. Na základe iniciatívy prešovského primátora JUDr. Pavla Hagyaryho sa uskutočnila rekonštrukcia budovy, od novembra 2010 až do februára 2012, pre potreby jej nového funkčného využitia. Rekonštrukcia sa uskutočnila s finančnou pomocou európskych fondov a štátneho rozpočtu SR.1. marca 2012 sa konala slávnostná kolaudácia spojená s vernisážou výstavy grafík a malieb akademického maliara Petra Kocáka pod názvom Kocákové metamorfózy.

Podľa PhDr.Dariny Petranskej, architektonicko-historický výskum z roku 2007 priniesol niektoré objavy, ktoré však vyvolávajú ďalšie otázniky. V miestnosti, v najvýchodnejšej časti budovy, ktorá susedí s radnicou, našli sa vývojovo staršie architektonické nálezy, ktoré nastoľujú hypotézu, že tu stál dom – vežového typu, ktorý do seba včlenila budova Caraffovej väznice. Objavená strieľňa v podkroví tejto časti domu len potvrdzuje domnienku o staršej vývojovej fáze. Z ďalších historicky hodnotných detailov sa našla v podkroví tejto časti domu čierna kuchyňa – priestor bez okien s otvoreným ohniskom zakončený priamo komínom. Tieto objavy, však nie sú prístupné verejnosti. Verejnosť, ale môže obdivovať historicky cenné ostenia okien (obloženia stien okolo okien) na prvom poschodí budovy. V interiéri je zachovaný portál z konca 16. storočia, ktorým sa v minulosti vchádzalo na poschodie schodiskom pripojeným k múru z Jarkovej ulice. Najpozoruhodnejší pre milovníkov záhad je však tzv. bunker, miestnosť bez okien a dverí, ktorá je prístupná z nadhľadu na prvom poschodí. V tomto bunkri možno uvidieť drevený rebrík a štyri drevené prične, zachoval sa aj fragment záchodovej misy. Predpokladá sa, že to bol priestor pripravený na úkryt počas druhej svetovej vojny. Mnohí návštevníci si kladú aj otázku, či budova naozaj slúžila ako väzenie počas Caraffových jatiek. Názory historikov sa rôznia – niektorí tvrdia, že v budove väzenie počas Caraffových jatiek nikdy nebolo, iní túto možnosť pripúšťajú. V archívnych materiáloch sa nenašlo svedectvo o tom, že v tejto budove, počas Caraffovho mimoriadneho súdu v Prešove, bola väznica. Väznice boli v tom čase v baštách, ktoré tvorili súčasť opevnenia mesta. Je však veľmi pravdepodobné, že pri veľkom počte zatknutých v čase mimoriadneho súdu, približne sto osôb, niektorí boli väznení aj v tejto budove. Zmučení tu prečkali noc a ráno ich vyvliekli pred radnicu, kde si vypočuli rozsudok, potom ich viedli hore mestom na popravisko, ktoré bolo pred budovou evanjelického kolégia, na mieste, kde dnes stojí súsošie Immaculaty.

Historik rozpráva o tom, čo sa stalo, spisovateľ o tom, čo by sa mohlo stať – takto definuje rozdiel medzi prácou historika a spisovateľa starogrécky mysliteľ Aristoteles. Dlhé desaťročia pôsobila Caraffova väznica na okoloidúcich záhadným dojmom. Jej hrubé múry spoľahlivo strážili jej tajomstvá. Od marca je Caraffova väznica prístupná verejnosti. Najnovší pamiatkový výskum však odhalil len jej nové tajomstvá. Aby sme dokázali vyrozprávať jej pravdivý príbeh, bude potrebné ešte veľa doplňujúcich faktov z archívnych výskumov.

Vlado Šmihula

© 2019 PKO Prešov. All Rights Reserved.
Používame súbory cookie, aby sme vylepšili zážitok z návštevy našej stránky. Ak budete pokračovať bez zmeny nastavení, budeme predpokladať, že povoľujete prijatie všetkých súborov cookie na stránke PKO Prešov.Viac informácii
OK